Zriekam sa akéhokoľvek svojho chcenia a vedenia, cítenia a poznania a v čase, keď so mnou Najvyšší takto prísne zaobchádza, sa vyhlasujem za poslušného syna svojho duchovného vodcu.
Už nežijem. Keď moju dušu takto hrdúsi smrť, nezostáva mi zo života nič. Žiadny záblesk vedomia už nepreberie z tohto spánku smrti.
Už dlhšiu dobu sa moja duša dňom i nocou nachádza ponorená do hlbokej noci ducha. Duchovné temnoty vo mne pretrvávajú dlhé hodiny, dlhé noci, a často aj celé týždne. [...]
Dobro moje, kde si? Už ťa nepoznávam, ani ťa nenachádzam. Musím ťa však hľadať, pretože ty si život zomierajúcej duše. Bože môj, môj Bože!
Bože môj, blúdim a stratil som ťa. Nájdem ťa ešte? Alebo som ťa stratil navždy? Odsúdil si ma, aby som naveky žil ďaleko od tvojej tváre?...